Príbeh Miloša Pavlíka

Miloš Pavlík sa narodil v Brne v roku 1922 v rodine právnika – otec pracoval na miestnom Najvyššiom súde. Keď mu boli dva roky, rodičia odišli z církvi. Cestu k Bohu a viere našiel, vo svojich dvadsiatich rokoch.

Ako vynikajúci študent musel čakať na ukončenie vysokoškolského štúdia na koniec vojny, behom ktorej vysoké školy uzavreli Nemci. Ihneď po ich otvorení získal v zrýchlenom štúdiu behom dvoch rokov červený diplom na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.

Prevrat v roku 1948 mu znemožnil absolvovať dvojročnú stáž v USA. Na žiadosť profesora Úlehly dočasne ostáva na Masarykovej univerzite. Jeho talent a pracovitosť by mu nepochybne zaistili úspešnú akademickú kariéru, ale ďalšia práca na univerzite mu bola komunistami zarieknutá kvôli jeho neskrývanej viere v Boha.

Našiel si miesto v mikrobiologickej laboratórii v Šumperku. V tej dobe už bol ženatý s manželkou Vlastou, otec prvého zo štyroch detí. Ale i tu si ho komunistický režim našiel a začal mu kvôli jeho viere pôsobiť ťažkosti. Vzápätí nasleduje sťahovanie až na východné Slovensko, do Šarišských Michaľan u Prešova. Za ďalšie štyri roky sa s celou rodinou objaví na Orave, v Trstenej. Odtiaľ bolo len na skok do Dolného Kubína, kde žil až do roku 2009.

Celých štyridsať rokov vlády komunistov bol kvôli viere považovaný za človeka nebezpečného pre režim. Bol celú dobu sledovaný a jeho domov bol pravideľne podrobovaný rozsiahlym domovým prehliadkam. V záznamoch ŠtB bol Miloš Pavlík nazývaný „náboženským fanatikom“ a jeho korešpondencia s kresťanmi v zahraničí vyvolávala podozrenie, že sa pokúša rozvrátiť republiku…

Okrem mikrobiológie sa vo svojom činorodom živote zaujímal na vedeckej úrovni aj matematikou a samozrejme biblistikou.

Jeho mimoriadny talent na jazyky mu umožnil zvládnuť nielen biblickú gréčtinu, hebrejčinu a armejčinu, ale výborne hovoril po nemecky, anglicky a španielsky. Veľmi dobre ovládal aj francúzštinu a ďaľšie jazyky, Keď sa v roku 1968 napríklad vydal na pracovnú cestu do Holandska, naučil sa behom niekoľko predchádzajúcich týždňov po holandsky tak, že sa k veľkému údivu Holanďanov s nimi rozprával ich materčinou. Z niekoľkých jazykov sám preložil množstvo kresťanskej literatúry. Pri prekladaní piesní, poézie a chvál použil i svôj básnický talent.

Jeho viera bola celoživotným hľadaním Boha. Hĺadaním pravdy v Písmu aj v živote. Vyústila do túžby preložiť Bibliu iným spôsobom, než ostatné preklady do češtiny a slovenčiny. Jeho túžbou bolo vytvoriť preklad, ktorý by čitateľom čo najpresnejšie ukazoval, ako biblický text znie a ako je vyjadrený v pôvodných jazykoch.

Vo svojich šesdesiatich rokoch (v roku 1982) začal svoju 27 rokov trvajúcu prácu. Najskôr písal preklad na obyčajnom písacom stroji. Používal niekoľko kopirákov, aby mohol výsledky svojej práce chrániť na rôznych miestach pred plicajnými prehliadkami. Jednotlivé kópie označoval menami svojich detí z bezpečnostných dôvodov, aby nemohol byť krivo obvinený z rozširovania nepovolených materiálov.

V druhej polovici osemdesiatych rokov mu bol zo zahraničia darovaný prvý počítač ATARI. Práve na ňom dokončil slovenský a český Nový zákon, ktorý v oboch jazykoch knižne vydal v devädesiatych rokoch minulého storočia a to vlastným nákladom s pomocou syna Rostislava. Vybavený bežným počítačom PC XT pokračoval v práci na Starom zákone až do jeho dokončenia na jar v roku 2009.

Zaujímavá skúsenosť ho čakala krátko po zmene režimu. Vďaka pomoci svojich prateľov v zahraničí uskutočnil cestu okolo sveta a na väčšine kontinentov prednášal o svojej viere a prekladateľskej práci.

Behom posledného roku života na ňom bola vidieť obrovská túžba dielo dokočiť. Keď musel zo zdravotných dôvodov zostať v nemocnici, vyžiadal si hneď pri prvej návšteve svojich blízkych, aby mu doniesli počítač a asi štyri rôzne Biblie. Po návrate domov mu prestaly fungovať nohy. Napriek tomu napol sedel a napol ležal u písacieho stola a naďalej pracoval. Podľa syna Rostislava mu bolo dané z hora, aby prácu dokončil. Bolo mu 87 rokov, keď dokončené dielo zveril Rostislavovi s prosbou, aby sa postaral o jeho knižné vydanie. Za necelé dva mesiace po dokončení prekladu si ho Pán povolal k sebe.