Starozákonné texty

Predlohou tohto prekladu mi bol ten istý hebrejský (v niektorých kni-hách sčasti amorejský) tzv. ,,masóretský1“ text, podľa ktorého je vypracovaná valná väčšina známych mi iných prekladov novšej doby, text zostavený židov-skými učencami z dochovaných rukopisov v 9. storočí nášho letopočtu; a keďže v hebrejskom písme niet zvláštnych znakov pre samohlásky, (len spoluhláska ,,j“ (zvaná v abecede ,,jód“) niekde značí aj dlhé ,,í“, a spoluhlásku ,,v“ (,,váu“) nie-kde možno čítať ako ,,ú“ (al. v dvojhláske ,,u“, ako napr. priam vo ,,váu“ tu vyš-šie) al. ,,ó“,) a hebrejčina od babylónskeho zajatia prestala byť živou rečou, (po-rov. Nech. 8: 8, pozn. 353,) zaistili správnu výslovnosť vypracovaním značiek pre samohlásky (bodky al. dvojbodky a trojbodky a malé čiarky al. iné drobné značky pod a nad znakmi spoluhlások). Tiež zaviedli prízvučné znamienka, kto-rých význam zodpovedá významu rozdeľovacích znamienok (tj. bodiek, čiarok, dvojbodiek, bodkočiarok atď.) v našom terajšom písme vo vetách, kde udávajú vzájomné vzťahy jednotlivých ich častí.

Kde potom mali títo učenci (zvaní tiež ,,masóretmi1”) podozrenie, že nie-ktoré písané slovo je zaťažené chybou zavinenou opisovačom, takže by na jeho mieste malo byť uvedené iné, nedovolili si spoluhláskovú skladbu dotyčného vý-razu meniť, lež zaviedli v ňom samohlásky výrazu, o ktorom predpokladali, že by na tamtom mieste mal stáť, ktorý potom v poznámke pod čiarou uviedli. Vý-raz podľa ich súdu chybný potom označili aramejským slovom ,,kethív”, tj. ,,pí-sané”, výraz pod čiarou potom nazvali ,,keré”, ktoré v to istom jazyku značí ,,čí-tané”. V preklade som v poznámkach použil výrazy ,,písaný text” a ,,čítaný text”; pokiaľ ,,písaný text” dával jasný zmysel, uprednostnil som ho v preklade, ,,čítaný text” potom som v texte prekladu uviedol tam, kde ,,písaný text” v danej súvi-slosti zmyslu nedával alebo kde jeho skutočné znenie nebolo možné odhadnúť, pretože sa samohlásky ,,čítaného textu” k nemu nijako nehodili.