Príbeh Miloša Pavlíka je svedectvom o výnimočnom človeku, ktorý sa aj uprostred prenasledovania, ticha a zabudnutia stal nositeľom svetla. Bol vedcom, jazykovedcom, prekladateľom, no predovšetkým mužom nezlomnej viery, ktorý svoj život zasvätil jedinému cieľu, a to naplniť poslanie, ktoré cítil, že dostal. Rozhodol sa priblížiť Božie slovo ľuďom tak, ako zaznelo pred tisícročiami. Z domu uprostred Oravy, sledovaný tajnou políciou a obklopený len vierou a odvahou, preložil celé Písmo sväté s presnosťou vedca a vášňou básnika, aby o ňom a o svojej skúsenosti s vierou mohol ku koncu života doslova obcestovať celý svet ako kazateľ a prednášajúci.
Miloš Pavlík sa narodil vo Vyškove v roku 2022. Mládežnícke časy prežil v Olomouci. Jeho otec bol najprv sudca okresného súdu v Olomouci, neskôr sudca najvyššieho súdu v Brne. Z tohto dôvodu sa rodina presťahovala do Brna. Vojnu a vysokoškolské časy už prežil v Brne. Keď mal dva roky, rodičia vystúpili z cirkvi. Cestu k Bohu a viere našiel vo svojich dvadsiatich rokoch. Zomrel v Dolnom Kubíne v roku 2009.
Ako vynikajúci študent musel čakať na ukončenie vysokoškolského štúdia na koniec vojny, počas ktorej vysoké školy zavreli Nemci. Ihneď po ich otvorení získal v zrýchlenom štúdiu počas dvoch rokov červený diplom na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.
Prevrat v roku 1948 mu znemožnil absolvovať dvojročnú stáž v USA. Na žiadosť profesora Úlehly dočasne ostáva na Masarykovej univerzite. Jeho talent a pracovitosť by mu nepochybne zaistili úspešnú akademickú kariéru, ale ďalšia práca na univerzite mu bola komunistami znemožnená kvôli jeho neskrývanej viere v Boha.
Našiel si miesto v mikrobiologickom laboratóriu v Šumperku. V tej dobe už bol ženatý s manželkou Vlastou a otcom prvého zo štyroch detí. Ale i tu si ho komunistický režim našiel a začal mu kvôli jeho viere spôsobovať ťažkosti. Vzápätí nasleduje sťahovanie až na východné Slovensko, do Šarišských Michalian pri Prešove. Za ďalšie štyri roky sa s celou rodinou objavuje na Orave, v Trstenej. Odtiaľ bolo len na skok do Dolného Kubína, kde žil až do roku 2009.
Celých štyridsať rokov vlády komunistov bol kvôli viere považovaný za človeka nebezpečného pre režim. Celú dobu bol sledovaný a jeho domov bol pravidelne podrobovaný rozsiahlym domovým prehliadkam. V záznamoch ŠtB bol Miloš Pavlík nazývaný „náboženským fanatikom“ a jeho korešpondencia s kresťanmi v zahraničí vyvolávala podozrenie, že sa pokúša rozvrátiť republiku…
Okrem mikrobiológie sa vo svojom činorodom živote zaoberal na vedeckej úrovni aj matematikou a samozrejme biblistikou.
Jeho mimoriadny talent na jazyky mu umožnil zvládnuť nielen biblickú gréčtinu, hebrejčinu a aramejčinu, ale výborne hovoril aj po nemecky, anglicky a španielsky. Veľmi dobre ovládal aj francúzštinu a ďalšie jazyky. Keď sa napríklad v roku 1968 vydal na pracovnú cestu do Holandska, naučil sa počas niekoľkých predchádzajúcich týždňov po holandsky tak, že sa k veľkému údivu Holanďanov s nimi rozprával ich materčinou. Z niekoľkých jazykov sám preložil množstvo kresťanskej literatúry. Pri prekladaní piesní, poézie a chvál použil i svôj básnický talent.
Jeho viera bola celoživotným hľadaním Boha. Hľadaním pravdy v Písme aj v živote. Vyústila do túžby preložiť Bibliu iným spôsobom, než ostatné preklady do češtiny a slovenčiny. Jeho túžbou bolo vytvoriť preklad, ktorý by čitateľom čo najpresnejšie ukazoval, ako biblický text znie a ako je vyjadrený v pôvodných jazykoch.
Vo svojich šesťdesiatich rokoch (v roku 1982) začal svoju 27 rokov trvajúcu prácu. Najskôr písal preklad na obyčajnom písacom stroji. Používal niekoľko kopírovacích papierov, aby mohol výsledky svojej práce chrániť na rôznych miestach pred policajnými prehliadkami. Jednotlivé kópie označoval menami svojich detí z bezpečnostných dôvodov, aby nemohol byť krivo obvinený z rozširovania nepovolených materiálov.
V druhej polovici osemdesiatych rokov mu bol zo zahraničia darovaný prvý počítač ATARI. Práve na ňom dokončil slovenský a český Nový zákon, ktorý v oboch jazykoch knižne vydal v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a to vlastným nákladom s pomocou syna Rostislava. Vybavený bežným počítačom PC XT pokračoval v práci na Starom zákone až do jeho dokončenia na jar v roku 2009.
Zaujímavá skúsenosť ho čakala krátko po zmene režimu. Vďaka pomoci svojich priateľov v zahraničí uskutočnil cestu okolo sveta a na väčšine kontinentov prednášal o svojej viere a prekladateľskej práci.
Počas posledného roku života na ňom bola vidieť obrovská túžba dielo dokončiť. Keď musel zo zdravotných dôvodov zostať v nemocnici, vyžiadal si hneď pri prvej návšteve svojich blízkych, aby mu doniesli počítač a asi štyri rôzne Biblie. Po návrate domov mu prestali fungovať nohy. Napriek tomu napoly sedel a napoly ležal u písacieho stola a naďalej pracoval. Podľa syna Rostislava mu bolo dané zhora, aby prácu dokončil. Mal 87 rokov, keď dokončené dielo zveril Rostislavovi s prosbou, aby sa postaral o jeho knižné vydanie. O necelé dva mesiace po dokončení prekladu si ho Pán povolal k sebe.
