V tejto súvislosti si treba povšimnúť jeden výraz, ktorý sa všade v SZ vyskytuje v tvare ,,písaného textu” bez toho, žeby tak bol označovaný (to sa volá ,,keré perpetuum”, tj. ,,trvalé (al. ,,stále”, ,,ustavičné”) keré”). Ide o Božie Meno, vzhľadom na ktoré masóreti vytvorili akúsi ,,ohradu okolo zákona”, t. j., keďže zákon zakazuje vyslovovať Božie Meno pre daromnosť[1], nech sa nesmie vyslovovať vôbec, a preto pri čítaní al. citovaní tých miest Písma, kde je uvedené, nech sa miesto neho vyslovuje voľačo iné, totiž ,,Adónáj” tj. ,,Pán”, no ak je takýto názov Boha uvedený pred týmto Menom, nech sa miesto neho vyslovuje ,,Elóhím”, tj. ,,Boh”.
Ono Meno potom je tvarom slovesa ,,hávah”, tj. ,,byť”, ktoré sa okrem neho vyskytuje len na niekoľkých málo miestach SZ (Nech. 6: 6, pozn. 55, Jób 37: 6, (,,Buď”,) Kaz. 2: 22 a 11: 3, pozn. 98, a Is. 16: 4 (,,buď”)) a tu vari značí ,,Jestvujúci” al. ,,Stávajúci sa” (porov. Exod. 3: 14, pozn. 111, kde však je použité čosi odlišné, ale podobné a oveľa častejšie sa v SZ vyskytujúce sloveso ,,hájah”,) a jeho spoluhlásková skladba je ,,Jhvh”, takže tam, kde sa malo vyslovovať ,,Adónáj”, nadobúda podobu ,,Jehóváh”, (prvá samohláska je pozmenená v dôsledku istých hláskoslovných pravidiel hebrejskej gramatiky), kde ho potom (čosi zriedkavejšie, napr. v Gen. 15: 2), mal zastupovať názov ,,Elóhím”, má v ,,písanom texte” tvar ,,Jehóvih” (posledná samohláska ,,i” je krátka, lebo inak by bolo nutné vložiť spoluhlásku ,,j”, ktorá značí dlhé ,,í” v slove ,,Elóhím”, no v tomto slove jej niet). Aké bolo skutočné znenie tohto Mena, je neľahko zistiť, najmä vzhľadom na zriedkavý výskyt tvarov dotyčného slovesa v SZ, podaktorí navrhujú tvar ,,Jahveh”, no sotva sa dá s určitosťou povedať, že právom; mnohí prekladatelia si potom pomáhajú tak, že miesto skutočného znenia používajú tvar ,,písaného textu”, ,,Jehóváh”, napriek tomu, že tento tvar vlastne nedáva zmysel. No pozdáva sa výraz ,,l’Éternel”, tj. ,,Večný”, vo francúzskom preklade J. N. Darbyho, ale tí, ktorí tento preklad previedli do angličtiny, použili vyššie uvedený výraz ,,Jehóváh”; za zmienku stojí aj nemecký preklad židovských autorov M. Bubera a F. Rosenzweiga, v ktorom sa toto Meno uvádza v podobe osobného zámena ,,On”, vypísaného veľkými písmenami (,,ON”, nem. ,,ER”). V Septuaginte, gréckom preklade SZ, vyhotovenom v 3. storočí pred naším letopočtom v Egypte, ktorého názov znamená po latinsky 70 podľa domnelého počtu učencov, ktorí ho vypracovali, a pre ktorý sa používa skratka LXX, tj. rímska číslica 70, je toto Meno uvedené výrazom ,,Kyrios”, tj. ,,Pán”, a tak je podané aj všade v Novom zákone, a obdobne (,,Dominus”) aj vo Vulgate, latinskom preklade Písma, zostavenom koncom 4. a začiatkom 5. storočia nášho letopočtu Hieronymom, učencom ilyrského pôvodu. Keďže sa tento preklad podáva v knihách Nového zákona, vypracovaných pod vedením Svätého Ducha, počínam si v svojom preklade podobne, pričom využívam skutočnosť, že v slovenčine aj v češtine jestvuje výraz značiaci ,,pána”, vl. pôvodne ,,hospodára”, ,,hlavu domu”, no ktorý sa v terajšej podobe týchto jazykov nepoužíva v inom zmysle než ako pomenovanie Boha, totiž ,,Hospodin”, (proti niektorým iným jazykom slovanským, v ktorých je obdoba ,,gospodin” tohto výrazu bežným zdvorilostným označením mužských osôb rovnako ako slovenské ,,pán” a české ,,pán” al. ,,pan”), ktorý som teda vyhradil pre preklad tohto Mena všade, kde sa vyskytuje (na odlíšenie od slova ,,Pán”, ktorým prekladám iný výraz, totiž ,,Adónáj”). Nie som v tom, pravdaže, sám, k tomu istému záveru zrejme došiel aj prof. Roháček vo svojom slovenskom preklade, a v českom preklade Kralickí aj iní. Kde potom v poznámkach pod čiarou podávam doslovné znenie miest, kde sa toto Meno vyskytuje, a ktoré sú v texte podané vo voľnejšom preklade, uvádzam iba jeho spoluhláskovú skladbu (,,Jhvh”). Vyskytuje sa aj skratka ,,Jáh” tohto Mena, pozri Exod. 15: 2, pozn. 496, ktorú ponechávam nepreloženú.
Pokiaľ potom ide o iné názvy Božej Bytosti, je slovo ,,Elóhím”, ktoré prekladám jednoducho ,,Boh” bez akýchkoľvek označení, v skutočnosti množné číslo (tzv. majestátne, tj. vyjadrujúce vznešenosť al. veličenstvo) slova ,,Élóah” majúceho ten istý význam, ale bez významového odtieňa, ktorý dodáva množné číslo; kde sa vyskytuje tento tvar, prekládám ho rovnako, ale so znamienkom ,,+” (,,+Boh”, pozri napr. Deut. 32: 15). Tento výraz v oboch uvedených tvaroch sa, pravda, používa aj o bohoch pohanských národov, no potom má množné číslo najčastejšie doslovný význam, (,,bohovia”,) niekedy sa však používa aj v obdobnom zmysle ako o pravom Bohu, pozri napr. Exod. 32: 1, 4, pozn. 1118. Ďalším pomenovaním Boha je ,,Él”, vl. ,,Silný”, ,,Mocný”; prekladám ho taktiež rovnako, ale (je vyznačené kapitálkami) so znamienkom ,,*”, teda ,,*Boh”, a opäť podobne aj o pohanských bohoch, (,,*boh”), pozri napr. Is. 45: 20nn., aj množné číslo (,,élím”, tj. ,,*bohovia”, pozri napr. Exod. 15: 11).
Slovo ,,Adónáj” potom vlastne znamená ,,moji Páni”, tu je teda v majestátnom množnom čísle slovo ,,Adón”, tj. ,,Pán”, pri ktorom koncovka ,,áj” značí množné číslo s príponou vyjadrujúcou zámeno ,,môj”; no táto prípona tu akosi stráca svoj význam, lebo tento tvar sa používa jednoducho v zmysle ,,Pán”, a nahrádza sa, kde to zmysel vyžaduje, príponami vyjadrujúcimi privlastňovacie zámená iných gramatických osôb, ktoré potom svoj význam nestrácajú, ako napr. ,,tvoj Pán” u Is. 51: 22, alebo odpadá, kde je tento výraz súčasťou Božieho výroku, pozri Mal. 1: 6, kde slovo ,,Pánom” je v množnom čísle bez inej prípony (,,Adóním”); kde je potom slovo ,,Adón” v jednotnom čísle, je v tomto preklade (vyznačené kapitálkami) opatrené znamienkom ,,*”, nech už s akoukoľvek zámennou príponou alebo bez nej (,,*Pán”, ,,môj *Pán” apod.). A obdobne ako výraz, ktorého sa týka predošlý odstavec, má aj toto slovo iný význam než názov Božej Bytosti, ako je to napokon aj v slovenčine; znamená aj ,,pána” nevoľníkov, (napr. Gen. 24: 12), je zdvorilým oslovením kráľa (napr. 1 Sam. 24: 8; Jer. 22: 18) al. vysoko postavenej osoby, (napr. Gen. 24: 10), niekde značí aj ,,manžela”, pozri napr. Ám. 4: 1, pozn. 154, al. ,,majiteľa” čohosi (1 Kráľ. 16: 24, pozn. 818) a pod. Množné číslo tohto podstatného mena potom spravidla prekladám doslovne, ak má význam tohto druhu, (tj., ak je uvedené s malým začiatočným písmenom, čo sa, pravdaže, týka iba prekladu, lebo v hebrejskom písme niet malých a veľkých litier v tomto zmysle), takže potom nie sú nutné žiadne rozlišovacie znamienka; v prípade potreby bližšieho vysvetlenia stačí odkaz na poznámku pod čiarou.
[1] Pozri Exod. 20: 7.
